„Táto planéta je naším jediným domovom,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres v posolstve k Svetovému dňu životného prostredia, ktorý si pripomíname túto nedeľu, a varoval, že prírodné systémy planéty „neuspokojujú naše potreby“.
„Je nevyhnutné, aby sme chránili zdravie atmosféry, hojnosť a rozmanitosť života na Zemi, ekosystémy a obmedzené zdroje. Ale to nerobíme,“ povedal šéf OSN.
„Žiadame od planéty priveľa, aby sme si udržali neudržateľný spôsob života,“ varoval a poznamenal, že to neškodí len planéte, ale aj jej obyvateľom.
Ekosystémy podporujú všetok život na Zemi. 🌠Pri príležitosti #SvetovéhoDňaŽivotnéhoProstredia sa naučte, ako prispieť k prevencii, zastaveniu a zvráteniu degradácie ekosystémov v novom bezplatnom kurze o obnove ekosystémov od @UNDP a @UNBiodiversity.âž¡ï¸ https://t.co/zWevUxHkPU #ObnovaGenerácie pic.twitter.com/UoJDpFTFw8
Od roku 1973 sa tento deň využíva na zvyšovanie povedomia a vytváranie politického impulzu pre riešenie rastúcich environmentálnych problémov, ako je znečistenie toxickými chemikáliami, dezertifikácia a globálne otepľovanie.
Odvtedy sa rozrástla na globálnu akčnú platformu, ktorá pomáha presadzovať zmeny v spotrebiteľských zvykoch a národných a medzinárodných environmentálnych politikách.
Pán Guterres pripomenul, že zdravé životné prostredie je nevyhnutné pre ľudí a pre ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDG), a to poskytovaním potravín, čistej vody, liekov, reguláciou klímy a ochranou pred extrémnymi poveternostnými javmi.
„Musíme rozumne hospodáriť s prírodou a zabezpečiť spravodlivý prístup k jej službám, najmä pre najzraniteľnejšie osoby a komunity,“ zdôraznil pán Guterres.
Viac ako 3 miliardy ľudí sú postihnuté degradáciou ekosystémov. Znečistenie každoročne predčasne zabije približne 9 miliónov ľudí a viac ako 1 milión rastlinných a živočíšnych druhov je ohrozených vyhynutím – mnohé v priebehu niekoľkých desaťročí, uviedol šéf OSN.
„Takmer polovica ľudstva sa už nachádza v klimaticky nebezpečnej zóne – je tu 15-krát vyššia pravdepodobnosť úmrtia v dôsledku klimatických vplyvov, ako sú extrémne horúčavy, záplavy a suchá,“ povedal a dodal, že existuje 50-percentná šanca, že globálne teploty v priebehu nasledujúcich piatich rokov prekročia 1,5 °C stanovenú v Parížskej dohode.
Pred päťdesiatimi rokmi, keď sa svetoví lídri stretli na Konferencii OSN o životnom prostredí, zaviazali sa chrániť planétu.
„Ale od úspechu sme ďaleko. Už nemôžeme ignorovať varovné signály, ktoré zvonia každý deň,“ varoval vysoký predstaviteľ OSN.
Nedávna konferencia o životnom prostredí v Štokholme+50 zopakovala, že všetkých 17 cieľov udržateľného rozvoja závisí od zdravej planéty, aby sa predišlo trojitej kríze v podobe klimatických zmien, znečistenia a straty biodiverzity.
Vyzval vlády, aby uprednostnili opatrenia v oblasti klímy a ochrany životného prostredia prostredníctvom politických rozhodnutí, ktoré podporujú udržateľný pokrok.
Generálny tajomník načrtol návrhy na aktiváciu obnoviteľnej energie všade sprístupnením obnoviteľných technológií a surovín pre všetkých, znížením byrokracie, presunom dotácií a strojnásobením investícií.
„Podniky musia klásť udržateľnosť do centra svojich rozhodnutí, v záujme ľudí a vlastných hospodárskych výsledkov. Zdravá planéta je chrbticou takmer každého odvetvia na planéte,“ povedal.
Zasadzuje sa za posilnenie postavenia žien a dievčat, aby sa stali „mocnými aktérkami zmeny“, a to aj v rozhodovacom procese na všetkých úrovniach. A za podporu využívania domorodých a tradičných znalostí na pomoc pri ochrane krehkých ekosystémov.
Generálny tajomník OSN poznamenal, že história ukazuje, čoho sa dá dosiahnuť, keď na prvé miesto kladieme planétu, a poukázal na dieru v ozónovej vrstve veľkosti kontinentu, čo prinútilo každú krajinu, aby sa zaviazala k Montrealskému protokolu o postupnom ukončení chemických látok, ktoré spôsobujú poškodzovanie ozónovej vrstvy.
„Tento a budúci rok poskytne medzinárodnému spoločenstvu viac príležitostí na demonštráciu sily multilateralizmu pri riešení našich vzájomne prepojených environmentálnych kríz, od rokovaní o novom globálnom rámci pre biodiverzitu až po zvrátenie straty prírody do roku 2030 až po vypracovanie zmluvy na riešenie znečistenia plastmi,“ povedal.
Pán Guterres opätovne potvrdil záväzok OSN viesť globálne spoločné úsilie, „pretože jediná cesta vpred je pracovať s prírodou, nie proti nej“. Jeden
Inger Andersenová, výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), pripomenula, že Medzinárodný deň sa zrodil na konferencii OSN v hlavnom meste Švédska v roku 1972 s pochopením, že „musíme sa postaviť na ochranu ovzdušia, pôdy a vzduchu, od ktorých sme všetci závislí. Voda... [a] ľudská sila je dôležitá a veľmi dôležitá...“.
„Dnes, keď sa pozeráme na súčasnosť a budúcnosť vĺn horúčav, sucha, povodní, lesných požiarov, pandémií, znečisteného ovzdušia a oceánov plných plastov, áno, vojnové operácie sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a my sme v pretekoch s časom.“ EUR
Politici sa musia pozerať za hranice volieb a zamerať sa na „generačné víťazstvá“, zdôraznila; finančné inštitúcie musia financovať planétu a podniky by mali byť zodpovedné voči prírode.
Medzitým osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie David Boyd varoval, že konflikty prispievajú k škodám na životnom prostredí a porušovaniu ľudských práv.
„Mier je základným predpokladom trvalo udržateľného rozvoja a plného uplatňovania ľudských práv vrátane práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie,“ povedal.
Tvrdí, že konflikty spotrebúvajú „veľa“ energie; produkujú „masívne emisie skleníkových plynov poškodzujúcich klímu“, zvyšujú toxické znečistenie ovzdušia, vody a pôdy a poškodzujú prírodu.
Nezávislý expert vymenovaný OSN zdôraznil environmentálny dopad ruskej invázie na Ukrajinu a jej dôsledky pre ľudské práva vrátane práva žiť v čistom, zdravom a udržateľnom prostredí a uviedol, že náprava škôd bude trvať roky.
„Mnohé krajiny oznámili plány na rozšírenie ťažby ropy, plynu a uhlia v reakcii na vojnu na Ukrajine,“ povedal pán Boyd a poznamenal, že návrhy na obnovu a obnovu po konflikte v hodnote niekoľkých miliárd dolárov by tiež zvýšili tlak na životné prostredie.
Zničenie tisícok budov a základnej infraštruktúry nechá milióny ľudí bez prístupu k bezpečnej pitnej vode – ďalšiemu základnému právu.
Zatiaľ čo svet zápasí s klimatickými škodami, kolapsom biodiverzity a rozsiahlym znečistením, expert OSN zdôraznil: „Vojna sa musí čo najskôr skončiť, zabezpečiť mier a začať proces obnovy a zotavenia.“
Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok povedal, že globálny blahobyt je ohrozený – z veľkej časti preto, že si neplníme svoje záväzky voči životnému prostrediu.
Je to päť rokov, čo Švédsko hostilo prvú konferenciu na svete, ktorá sa zaoberala životným prostredím ako hlavným problémom, čo je odkaz na „zónu ľudských obetí“, ktorou by sa podľa OSN mohlo stať, ak sa o ňu nepostaráme. Staňte sa expertom na ľudské práva v „zóne ľudských obetí“. V pondelok, pred novými diskusiami tento týždeň v Štokholme, na ktorých sa bude diskutovať o ďalších krokoch, experti varovali, že je potrebné väčšie úsilie, ktoré by mohlo každý rok zachrániť milióny životov.
Čas uverejnenia: 6. júna 2022
